Ako sa vyrába konopná látka

Zaujíma vás ako vzniká konopné plátno? V tomto článku vás zoberieme na výlet do rumunského mestečka Falticeni, kde sa nachádza jediná zachovaná a produkujúca linka na spracovanie konopnej stonky až po výrobu látky.

V lete 2017 sme sa vybrali na okružnú cestu po Rumunsku. Pôvodný zámer bol navštíviť dielňu, kde vyrábajú materiál, ktorý používame. Nakoniec sme v tejto krajine strávili 2 týždne, precestovali v nej cez 4000 km a zažili sme pravú rumunskú atmosféru. Čo sme na tomto roadtripe zažili, si môžete prečítať v tomto článku:www.hoja-hemp.sk/cestou-necestou-napriec-rumunskom

Nie je konopa ako konopa

Vráťme sa ale späť ku konope. Konopa siata má v Rumunsku veľmi hlboko zakorenenú históriu. Pestuje a spracováva sa bez prestávky od nepamäti. Táto úžasná všestranná rastlina má mnoho podôb. Pokiaľ hospodár pestuje na oleje alebo semienko, zvolí zväčša nižšiu odrodu s väčším výnosom semien. Na vlákno sa však pestujú vysoké odrody, ktoré v dospelosti narastajú do výšky až 6 metrov. Obrovskou výhodou konopy je jej 100%-ná využiteľnosť. Z takej 6 metrovej rastliny dostaneme okrem vlákna aj množstvo pazderia, ktoré sa používa, okrem iného, napríklad na výrobu konopného betónu. Konopa siata nám dáva najdlhšie a najpevnejšie vlákno spomedzi všetkých rastlinných vlákien. Na jej pestovanie sa nepoužívajú herbicídy ani pesticídy. Na spracovanie sa používa len voda aj to v malom množstve.

Keď niekto má kam s konopím

Na severe krajiny je hneď niekoľko pestovateľov, ktorí pestujú vysoké odrody. Keď konopa narastie, treba ju pokosiť. Následne sa musí oddeliť vlákno od stonky. To sa začína močením. V Rumunsku sa to robí dvoma spôsobmi. Stonky sa zviažu a nechajú cca 2 týždne na pospas klimatických podmienok, tak ako kedysi. Ďalší spôsob je močenie v nádržiach, kde sa konopa navozí a močí sa vo vode. Voda z týchto kadí sa ďalej používa ako výživná zálievka.
Keď je stonka už zmáčaná a vysušená, prejde tzv. dekortikátorom. Tento stroj stonku dokonale poláme na malé kúsky a tak sa vlákno od stonky ľahšie oddelí. Výslednými produktmi dekortikátora je teda vlákno v chumáčoch, pazderie a prach. Tieto chumáče vlákna putujú do česačky. Z pazderia sa napríklad stavajú konopné domy, a prach je skvelým materiálom na pelety. (Popri výrobe látky si môžeme postaviť dom a rovno si v ňom zakúriť :) fantastické však?)

Cítili sme sa ako v múzeuKeď sme zbadali česačku, spadli nám sánky. Stará, monštruózna, a na prvý pohľad komplikovaná mašina nám naozaj zobrala dych. Funguje niekoľko desiatok rokov a ďalšie desiatky bude pracovať. Tak ako všetky stroje v tejto firme. Úlohou česačky je konopné chumáče vyčesať a oddeliť krátke a dlhé vlákna. Tie krátke sa používajú na laná, povrazy a hrubšie látky. Z dlhších vláken sa vyrábajú jemnejšie látky, z ktorých robíme oblečenie.
Po vyčesaní prechádza vlákno do pradiarenskej časti. Tu sa z vlákna stane priadza. Proces pradenia je komplikovaný, dochádza tu k niekoľkonásobnému vlhčeniu, sušeniu a prevíjaniu. Všetko robia stroje, no bez ľudskej obsluhy sa to nezaobíde. Ak je upradená priadza, znova sa niekoľkokrát previnie.
Na rad prichádza tkanie. V dielni sa nachádza hneď niekoľko tkacích strojov. Tiež už čo to pamätajú, no pracujú bezchybne. Počas tkania je nová látka niekoľkokrát kontrolovaná a upravovaná. Nakoniec sa presunie na pranie, mäkčenie a farbenie.

Prehliadku sme ukončili príjemným rozhovorom o minulosti, súčasnosti, o víziách, dostali sme zopár rád na našu cestu a spokojní sme sa rozlúčili. Bola to prvá návšteva, no určite nie posledná. Budeme ďalej rozvíjať našu spoluprácu, pretože to má zmysel. Aj pre vás, pre prírodu, budúcnosť.

Foto a text: HOJA hemp

Odporúčaný článok: Cestou necestou naprieč Rumunskom

Späť